Viedenský lekár a profesor chémie Heinrich Johann Grätz, ktorého viedenská vláda poverila výskumom minerálnych prameňov a zistením ich liečebného využitia, vo svojom diele Liečivé pramene Rakúskej monarchie (Wien 1777) spomína pramene ako silne mineralizované s obsahom železa. V roku 1795 – známy chemik a balneológ profesor Pavol Kitaibel porovnáva zloženie vody Ľubovnianky, ktoré je podobné zloženiu bardejovských kyseliek. V prvej polovici 19. storočia presné analýzy minerálnych vôd uskutočnil Dr. Jakub Engel. Vyzdvihol liečivý účinok minerálnych vôd a odporúčal ich pri chorobách žalúdka, čriev, obličiek, pečene, dýchacích a močových ciest a pri niektorých ženských a nervových poruchách. Ďalšie analýzy zloženia minerálnych vôd z prameňov vykonal v roku 1894 univerzitný profesor Dr. Bella Lengyel z Budapešti a vyzdvihol ich nesporné terapeutické účinky.
odkiaľ pochádza ľubovnianka
Minerálne pramene Ľubovnianky vyvierajú v údolí potoka Ľubovnianka v Levočských vrchoch, administratívne patria do Prešovského kraja, okresu Stará Ľubovňa a katastra obce Nová Ľubovňa.
z hlbín zeme
Zdroj minerálnej vody je vrt LZ – 6 Veronika, ktorý je situovaný vo výverovej oblasti prameňov v Novoľubovnianskych kúpeľoch. Vrt LZ – 6 je hlboký 176,1 m. Kolektorom uhličitej minerálnej vody sú šambrónske vrstvy tvorené masívnymi pieskovcami a ílovcami. Vrt zachytil zvodnelé poruchové pásmo patriace k muránskemu zlomu s výdatnosťou na ústí Q = 15 l/s (Dr. J. Nemčok, Dr. M. Zakovič, 1993). Minerálne vody sú viazané na otvorenú hydrogeologickú štruktúru s napätou hladinou podzemných vôd.
klasifikácia
Prírodná minerálna voda, stredne mineralizovaná, hydrogénuhličitanová, horečnato-vápenato-sodná, slabo kyslá, studená. Chemický rozbor vypracovalo akreditované laboratórium EL, s.r.o. Vek minerálnej vody Ľubovnianka bol určený na základe rádioizotopnej analýzy, ktorú vykonala Karlova Univerzita v Prahe.
